Poľovníctvo TEREM

Poľovnícke potreby | Poľovníctvo TEREM

Telefonické objednávky na: 0903 477 007 Po - Pia od 10:00 do 17:00
Späť

Poľovnícka kynológia

Pridané: 17.2.2016 18:19:03 Počet zobrazení: 454

17 Február 2016

Poľovnícka kynológia- od narodenia k výchove šteňaťa

Ako prvé by som na začiatok poznamenala, že každý poľovník si vyberá svoju štvornohú ratolesť inú. Ja som si vybrala ako svojho štvornohého priateľa do lesa slovenského kopova.

Ako je u nás poľovníkov zvykom každý si vyberá to najlepšie z toho najlepšieho, čo je ponúkané. Veď predsa každý chce mať toho najlepšieho psa na prácu v lese na poľovačkách. Moje rozhodnutie padlo na slovenského kopova. Vybrala som si podľa môjho rozhodnutia a názoru dobrú chovnú stanicu a šteňa po dobre interiérovej a exteriérovej stránke. Čakala som na narodenie štvornohého priateľa. Narodili sa šteniatka. Po dvoch mesiacoch som si prišla po odber vybratého šteniatka. Vybrala som si psa. Už na začiatku som vedela a potvrdili by to aj ostatní poľovníci, že vycvičiť psa neje ľahké, ale aj tak som sa do toho pustila.

 

Zobrala som si svojho psa domov. A všetko sa to začalo. Po prvých chvíľach spamätania sa psík udomácnil. A mohli sme začať. Svojho štvornohého psa som začala chovať. Keďže som vedela, že je to ešte šteňa vo vývoji dostávalo mlieko s ryžou, vodu ako ostané psy, výdatné vitamíny pre jeho samotný vývin. Postupne ako pes rástol rozšírili sa aj jeho života schopné činnosti. Zmenila som mu stravu. Pomaly som začala pridávať mäso, vitamíny nesmeli chýbať ako vždy. Po prerezaní zubov som mu dávala rôzne pomôcky na ich vybrúsenie. Najčastejšie sa hrával s kosťou na, ktorej si svoje zuby brúsil najviac. Vo veku štyroch mesiacov sme začali výcvik. Mojou úlohou bolo psa naučiť základné povely ako Sadni, Zostaň, Nesmieš, k nohe. K všetkému som pristupovala pomaly a opatrne. Povely sme sa učili jeden za druhým až nakoniec sme spojili príjemné s užitočným a došli k dobrým výsledkom. Ako tak psovi pribúdal vek znova sa menila jeho strava, životné funkcie. Ako polročného som po prvýkrát priviedla k zhasnutej zveri. Chcela som nadobudnúť, či má aspoň nejaké schopnosti a či niečo z toho psa bude. No na prekvapenie sa v ňom prebudil potenciál a predpoklady tam boli. Ako sede mesačného som ho po prvýkrát vzala k obore. Vedela som, že nejaké zázraky sa diať nemôžu keďže pes je ešte mladý a potrebuješ čas na rozvíjanie. Keďže ovládal všetky základné povely tak ako osem mesačného som ho prvýkrát vzala na spoločnú poľovačku do štátnych lesov. Chcela som rozvíjať jeho schopnosti ďalej. Ako tak pes rástol začali sme učiť a viesť po umelej stope aby to mal ako prípravu na skúšky či už duričské alebo predbežne farbiarske. To bola jedna z ďalších povinností, ktoré som ho musela naučiť lepšie povedané naviesť. Lebo pes, ktorý nemá v nose čiže nemá dobrý čuch je ťažko ho naučiť ísť na umelú stopu. Tak medzi tým počas jeho výchovy sme skúšali aj umelú stopu. Popritom sme chodili so psom do obory aby nezanevrel na diviakov. Takže sme to striedali jedno s druhým. Ako tak pes rástol kŕmila som ho výdatne už len s varenou stravou od, ktorej pes priberie najlepšie. No ako čas ubúdal a psovi pribúdali mesiace prišiel čas kedy môže preveriť svoje schopnosti práve na spomínaných duričských skúškach a ukázať čo sa ho podarilo naučiť počas jeho výchovy. No poznamenala by som, že duričskými skúškami jeho výchova nekončí. Keďže slovenský kopov je veľmi temperamentný pes je oveľa ťažšie skrotiť a vycvičiť k dostatočnej poslušnosti ako napríklad suku slovenského kopova. Podľa prieskumu pes aspoň u plemena slovenského kopova začína poslúchať tretím rokom svojho života. Stále ho treba viesť k poslušnosti, stále a znova učiť ho veciam, ktoré nadobúda počas svojej výchovy a najlepšou výchovou je ho stále privádzať do kontaktu s diviačou zverou a to na spoločných poľovačkách. Cez rok kedy spoločné poľovačky nie sú sa mu treba venovať individuálne, či už návštevou diviačieho oplôtku, alebo spravením umelej stopy. Veď aj pes ako človek sa stále učí a nadobúda čoraz väčšie skúsenosti. Čim viac pes pracuje tým viac je vycvičený a odvážnejší. Poľovnému plemenu či už slovenskému kopovovi alebo inému sa treba venovať stále vo voľnom čase. A stále mu znova a znova treba dokazovať načo je stvorený. Nakoniec by som povedala, že vychovávanie psa je u každého obzvlášť iné. Toto je moja teória a prístup k výchove od šteňaťa až k dospelému psovi.

kynologia polovnicka

 

Diskusia

(0 komentárov)
Žiadne komentáre

Poľovnícky e-shop

Objednať si môžete cez eshop alebo telefonicky

0903 477 007

048 4125 109

info@polovnictvoterem.sk

polovnictvoterem

Pridajte sa k najväčšej poľovníckej komunite na Facebooku

Polovnicke potreby | Polovnictvo TEREM ® since 1991
Táto stránka používa cookies. Viac info