Poľovníctvo TEREM

Poľovnícke potreby | Poľovníctvo TEREM

Telefonické objednávky na: 0903 477 007 Po - Pia od 10:00 do 17:00
Späť

Srnec lesný

Pridané: 6.6.2017 18:03:50 Počet zobrazení: 375

06 Jún 2017

Srnec lesný

Srnčia zver je naša najmenšia a najrozšírenejšia raticová zver, ktorá žije na celom území Slovenska a vo všetkých typoch lesa (až do 1400m n.m.). Obľubuje lesnaté porasty prestúpené lúkami alebo poľami. Srnčia zver si vyhrabúva ležoviská a srnec si stanovište označuje hrabaním. Srnce aj srny sa v lete správajú teritoriálne a žijú buď individuálne alebo po dvoch, troch kusoch. Srnec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a a je mu verný viac rokov. Značkuje si ho výlučkami z troch pachových žliaz: na čele, pätách a medzi raticami (predočnú žľazu nemá). V takto označenom teritóriu nestrpí nijakého soka, a preto si chráni svoje teritórium aj za cenu súboja. Len prestarnuté a slabé srnce si nedokážu vybojovať svoje teritórium a žijú po okrajoch teritórií iných srncov. Koncom jesene a v zime sa srnčia zver spája do rodovo príbuzných skupiniek, do čried.

Má výborne vyvinutý sluch a čuch. Zrak má slabší, no pohyby v teréne rozpozná. Nie je vytrvalým bežcom a vie sa dobre ukrývať v hustých rastlinných porastoch. Najnápadnejšími pobytovými signálmi sú hlasové prejavy - úsečné, chraptivé, hlboké brechanie, ktoré vydávajú aj srny, ak ich naľakáme. Veľmi vnímavé sú začiatkom roka a v lete. Vďaka vynikajúcemu sluchu reagujú na každý podozrivý zvuk.

Dospelý jedinec dosahuje dĺžku 90 až 140 cm a je vysoký 65 až 85 cm. Hmotnosť dospelého jedinca bývala kedysi 20 až 35kg avšak v súčastnosti má váha klesajúcu tendenciu. Srnce sú ťažšie ako srny. Hmotnosť vyvrhnutého mláďaťa býva 1,3 až 2,5 kg. Srnčia zver sa dožíva 10 až 15 rokov.

Letné sfarbenie srnčej zveri je žlto až hrdzavočervené s málo výrazným žltkastým zrkadlom. Na jar, v máji až júni im táto srsť dosť pomaly prefarbuje. Viac prefarbujú mladé jedince. Na jeseň sa im srsť zase rýchlo mení na zimnú, ktorá je sivohnedá a hustejšia. Zrkadlo na zadku je vtedy už väčšie a bielo sfarbené. Srnec ho má oválneho tvaru, srna srdcovité – na spodnej strane má viditeľnú predĺženú srsť, zásterku.

Srnčia zver je na potravu veľmi prieberčivá a vyhľadáva len vysoko výživné rastliny. Spása listy a konáriky drevín a krov, byliny, trávy, lišajníky, huby, rôzne plody ako plánky, žalude, bukvice, gaštany a poľnohospodárske kultúry. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Hlavné fázy prijímania potravy sú  najmä za večerného súmraku alebo skoro ráno. Snažia sa prijímať potravu vo viacerých časoch pasenia, pretože ich bachor nie je veľmi objemný na to, aby mohli stráviť celý deň prežúvaním potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé jedince po prežitej zime: v porovnaní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Zver s nižšou hmotnosťou a bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú.

V čase ruji, ktorá prebieha od polovice júla do polovice augusta (podľa nadmorskej výšky), vyhľadáva srnec vo svojom teritóriu rujné srny podľa ich pachu v stopovej dráhe, ktorý zanechávajú ako výlučok zo žľazy medzi raticami. Pred párením srnec dlho naháňa srnu, ktorá sa ozýva veľmi hlasitým tiahlym pískaním a srnec zas hlasito fučí. Párenie je krátke a často sa opakuje. Po skončení rujnosti srny, čo trvá 3 až 5 dní, srnec srnu opúšťa a hľadá inú rujnú srnu. Ak niektorá srna nebola v lete oplodnená, môže ju oplodniť do novembra srnec, ktorý ešte nezhodil parožie počas takzvanej jalovej ruji, vtedy sa plod vyvíja hneď a neprechádza do latentnej gravidity. Stáva sa to však iba zriedkavo.

Gravidita trvá 38 - 40 týždňov, pričom oplodnené vajíčko ustrnie vo vývine (latentná gravidita) a do steny maternice sa zanorí až za 20 týždňov po oplodnení. Je to  tzv. utajená gravidita. Mláďatá bývajú dve, zriedkavo jedno či tri. Rodia sa v máji až júni. Sú žltohnedé s belavými škvrnami, ktoré sa do jesene strácajú. Spočiatku ležia utajené v hustom poraste, kam ich matka prichádza dojčiť. Matka sa inak zdržuje od srnčiat ďalej, no vždy je pripravená ich chrániť. V tomto období srnčatá nevylučujú nijaký pach, a tak ostávajú pred predátormi chránené. Srnčatá privolávajú matku tenkým pískaním a asi po 10 dňoch už behajú za ňou. Matka ich v nebezpečenstve bráni údermi predných ratíc. Samica mláďatá dojčí 6-7 týzdňov, ale od tretieho mesiaca života už sú schopné  prijímať aj rastlinnú potravu. Pri matke ostávajú až do budúcej jari, avšak okrem času ruje, keď ich matka na pár dní opustí. Ako štrnásťmesačným mláďatám im definitívny dorastá chrup a pohlavne dospievajú.

Mladému srnčekovi sa začínajú už v 4. mesiaci tvoriť pučnice, na ktorých mu v októbri až novembri vyrastajú prvé parožky podobné gombičkám alebo dvojcentimetrovým tenkým paličkám, ktoré aj hneď vytĺka. Zhadzuje ich vo februári až marci. Hneď po zhodení prvého parožia začína rásť normálne parožie, ktoré má tvar ihličiaka, no niekedy aj vidliaka alebo šestoráka. Toto parožie je počas vývoja obalené zvláštnym kožovitým obalom – lykom. To si mladý srnec vytĺka až v júni, teda neskôr ako ostatné staršie srnce, ktoré to robia od konca marca do mája. Pri vytĺkaní si srnec čistí parožky od odumretého lyka otieraním o konáre mladých stromčekov a kríkov. Po vytlčení sú parožky bledožlté a pomerne rýchlo menia farbu nahnedo. Parožky srnce zhadzujú od októbra až do decembra. Staré zhadzujú skôr, mladé neskoršie. Len zriedka zhodí srnec oba parožky naraz. Zvyčajne s jedným parožkom chodí ešte i niekoľko dní.

V ďalšom roku nasadzuje srnec dlhšie a hrubšie parožie, no ostáva zvyčajne na stupni šestoráka. To znamená, že má tri hroty, jeden dopredu, druhý nahor a tretí dozadu. Naspodku parožia bývajú veľké ružice, ktoré môžu byť vencovité alebo strieškovité. Staršie srnce majú parožky bohato perlované a ryhované. Vývoj parožia srncov kulminuje v 5. až 8. roku. Potom začínajú strácať na sile a mohutnosti a vtedy hovoríme o srncoch spiatočníkoch. Pri vývoji parožia sa veľmi často vyskytujú rôzne abnormality, čo býva spôsobené poranením pučnice alebo chorobou. Aj poranenie nôh má vplyv na rast parožia. Deformácia parožka sa prejaví na opačnej strane, ako je poranená noha. Pri chorobe alebo poranení semenníkov parožky neskostnatejú, ale ich rast sa prejaví tvorením hubovitej parochne na hlave. Srnec ju nemôže zhodiť a nakoniec hynie.

Najväčším nepriateľom srnčej zveri sú vlky, rysy, líšky a túlavé psy. No mláďatá môže napadnúť aj mačka divá, diviak a orol. Veľa srnčej zveri uhynie pri kosbe krmovín, v žatve, alebo aj pod kolesami automobilov.

Srnec lesný - potrava

Srnec lesný je v potrave pomerne prieberčivý, vyhľadáva len výživné rastliny. Spása listy alebo konáriky drevín a krov, trávy, byliny, huby, rôzne plody ako bukvice, gaštany, žalude... Pasie sa hlavne za šera večer a skoro ráno.

 

Diskusia

(0 komentárov)
Žiadne komentáre

Poľovnícky e-shop

Objednať si môžete cez eshop alebo telefonicky

0903 477 007

048 4125 109

info@polovnictvoterem.sk

polovnictvoterem

Môžete nám dôverovať

Spĺňame podmienky bezpečného a transparentného nákupu Slovenskej asociácie pre elektronický obchod

terem saec

Vďaka vám - našim spokojným zákazníkom, sme získali certifikát overené zákazníkmi

Pridajte sa k najväčšej poľovníckej komunite na Facebooku

Polovnicke potreby | Polovnictvo TEREM ® since 1991
Táto stránka používa cookies. Viac info