Význam pestovania ďatelinotrávnych miešaniek a ohrozených drevín vo výžive jelenej zveri

VÝZNAM PESTOVANIA ĎATELINOTRÁVNYCH MIEŠANIEK A OHRYZOVÝCH DREVÍN VO VÝŽIVE JELENEJ A DANIELEJ ZVERI

     Raticová zver je veľmi dôležitou zložkou biocenózy a má prevažne využívať produkty poľnohospodárskej a lesnej výroby. Ich chov vo voľnej prírode alebo na farmách (oborách), by mal vytvárať harmonický celok, so zvláštnym zreteľom na neporušenie rovnováhy medzi poľovnou zverou a lesom. V uzavretom priestore je pre zabezpečenie kvalitnej populácie potrebné dopestovať adekvátne kvalitné krmivo.

     Dosť často boli pôdy o malých výmerách, väčšinou do 0,5 hektára, nevyužívané z rôznych príčin. Boli to i také pôdy, ktoré z väčšej časti boli zamokrené s porastmi hrubších a kyslých tráv. Na takýchto pôdach v prvom rade uskutočňujeme odvodňovacie práce. Podľa hĺbky ornice urobíme orbu a prípravu pôdy ešte na jeseň. Pri výbere plodín k pestovaniu na kŕmne účely vyberáme také plodiny, ktoré budú môcť zohľadniť nároky poľovnej zveri nielen v množstve, ale aj v kvalite. K takému zámeru, ako aj k spestreniu kŕmnej dávky pre raticovú zver, môžeme pestovať ďatelinotrávne miešanky. Uvedené kultúry spĺňajú nielen krmovinárske, ale aj ochranárske funkcie. Avšak nás budú v prvom rade zaujímať ďatelinotrávne miešanky z pohľadu výživy pre raticovú zver.

     Význam pestovania pasienkových miešaniek v potravinovom reťazci jelenej a danielej zveri spočíva v tom, že v krmovinách zabezpečujú naraz bielkovinovú i glycidovú výživu. Zo všetkých kultúrnych plodín s ohľadom na trvácnosť komponentov, druhov a odrôd umožňujú pásť sa najdlhšie (275 dní za rok). Ich rast, aj keď nie tak intenzívne ako za primeraných teplôt pre rast, pokračuje i v októbri a novembri.

     V predjarnom a jarnom období už pri teplote 2°C, začínajú trávy asimilačný proces a teda i dynamiku narastania zelenej hmoty. Denné prírastky pasienkových miešaniek umožňujú spásanie porastov jeleňmi aj danielmi. Za posledné 10 ročné obdobie v nížinných podmienkach prevláda mierna zima s teplotami často nad nulou nielen cez deň, ale aj v noci. Tým sa ešte viac predlžuje pasenie raticovej zveri.

     Anatomické a histologické zloženie tráviacej sústavy danielej a jelenej zveri je veľmi zhodné. Jelenia zver má predžalúdky pomerne objemné, v pomere k telesnej hmotnosti objemnejšie ako danielia zver. Na rozdiel od ostatných prežúvavcov má jelenia zver vyvinuté až tri slepé vaky, ktoré sú výrazne oddelené vysokými piliermi. Otvory medzi jednotlivými predžalúdkami sú zúžené u oboch druhov, a preto sa ľahko kontrahujú. Tráviaca sústava je prispôsobená pre dobré využitia vlákniny. Pre zväčšený počet papilov rôzne rozmiestnených v predžalúdkoch sa zabraňuje rýchlemu prechodu tráveného krmiva, pretože krmivo sa v nich viac zdrží a lepšie pripraví na resorpciu živín.

     Vo výžive jelenej a danielej zveri, bez rozdielu pohlavia a veku, zohráva významné, nenahraditeľné miesto organické a minerálne zloženie dostupného krmiva. Uvedené látky sú zhrnuté v tabuľke č. 1. Ak načrieme do histórie, u oboch druhov v pôvodnom lesostepnom prípadne stepnom prostredí, boli hlavnou zložkou potravy – výživy trávy a byliny. Ich zloženie vždy formovalo stanovište. Preto tvrdíme, že porast je funkciou stanovišťa.

     Antropogénnou činnosťou dochádza k určitým zásahom človeka do prirodzených spoločenstiev rastlín. Začali sa vytvárať rôzne miešanky s rôznym zložením druhov a odrôd. Preto bolo v minulosti, ale aj dnes potrebné, pestovať rôzne druhy a odrody tráv aj ďatelín s tým, aby sa čo najlepšie zosúladili nároky na spolužitie. Spoznávať ich konkurenčné vzťahy na živiny, svetlo, teplo a iné. Nezáväzne na to bolo nutné zisťovať i etologické prejavy pasenia poľovnej zvery, poznať a skúmať prirodzené trávne porasty, ale aj spoločenstvá tráv a ďatelín.

     Modernými mechanizmami, najmä vývojom bezorebných sejačiek sa umožnilo robiť špeciálne prísevy tráv i ďatelín a ich miešaniek, a to pomohlo k pestovaniu pasienkových miešaniek všade tzn. od nížinných až po horské oblasti.

     Výsledky výskumov u nás, ale i v zahraničí prezentujú rôznu potrebu živín pre raticovú zver. Táto potreba živín sa počas roku mení. Napríklad : v mesiacoch marec a apríl príjme danielia zver 1,7 kg sušiny, v ktorej je 90g stráviteľných dusíkatých látok, 10g vápnika a 7,3g fosforu (Cimbal a kol. 1986). Ak uvedené údaje porovnáme s údajmi v tabuľke, zistíme, že nastali určité rozdiely. Fosforu je menej a naopak dusíkatých látok, vlákniny a vápnika je viac v porastoch ďatelinotrávnych miešaniek, čo je nad potreby výživy pre danieliu zver.

     Podobné výsledky vo výžive jelenej zveri sa dosiahli v pokusoch, s tým rozdielom, že jelenia zver je mohutnejšia a má väčší telesný rámec od zveri danielej o 80-110 percent. Z toho potom vyplýva, že spotreba výživných látok je vyššia, nakoľko majú asi o štvrtinu väčšie predžalúdky  v porovnaní s danielou zverou. A preto v mesiacoch máj až október  je spotreba krmiva o 100 – 200 percent vyššia ako už v skôr uvedenom predchádzajúcom období u danielej zveri (Ueckermann, Hansen, 1968).

     Jelenia zver v biotopoch s lepšou úživnosťou poľovných revírov požiera počas celého roka mladé výhonky listnatých stromov. Odhryzom, ohryzom a lúpaním lesných drevín, raticová zver potom môže narobiť v lesnom hospodárstve značné škody. K zamedzeniu poškodenia lesných drevín môžeme čeliť : biologickou, biochemickou, mechanickou a chemickou ochranou alebo ich kombináciami. Z pohľadu ochrany životného prostredia, ale aj praxe, je najprijateľnejšia biologická ochrana.

     Pre raticovú zver zakladáme porasty pasienkových miešaniek, všade tam kde to pôdno – klimatické podmienky dovoľujú. Väčšinou ide o pôdy, ktoré sa hospodárne nevyužívajú viac rokov po sebe. Zarastajú burinami a rôznym náletom stromov. Z praktického hľadiska je účelné urobiť kombinácie založenia pasienkových miešaniek s porastmi ohryzových drevín.

     Ohryzové plochy pre raticovú zver vysádzame ohryzovými  alebo melioračnými drevinami, ktoré pestujeme samostatne, alebo pod krycie dreviny. Vysádzajú sa dva až tri rôzne i rastom odlišné stromčeky, ktoré sa znášajú a nekonkurujú si navzájom o životné podmienky. Zahusťovaním nižších poschodí, najmä kríkmi, umožňujeme vytvárať prirodzené biotopy pre malú pernatú a srstnatú zver. Podľa niektorých autorov, ohryzové dreviny by mali tvoriť  0,8 - 1,0 percent z výmery lesných revírov. Pri plodonosných drevinách má pripadnúť minimálne jeden strom na desaťhektárovú výmeru.

     Počas zimného obdobia je potrebné premiestniť prebierky a prerezávky z pestovaných hustých porastov na miesta zimného sústredenia zveri, aby sa jej zabezpečil zimný ohryz.

     Jeleniu a danieliu zver musíme počas jesenného a zimného obdobia načas, kvalitne a bezozbytku pravidelne prikrmovať. Pri krmelcoch by malo platiť pravidlo, podľa ktorého v ich blízkosti budujeme soľníky. V našich prirodzených krmivách je vždy nedostatok sodíka a chlóru. Soľ podporuje trávenie a riedi koncentráciu telových štiav. Je výskumom dokázané, že do určitej miery vyrovnáva nepriaznivý prebytok draslíka v prijatej potrave, následkom čoho zver nedostáva hnačky. Preto je potrebné dbať o to, aby zver mala soľ k dispozícii po celý rok a vo zvýšenej miere v jesennom a jarnom období. Soľ podávame zveri v tuhom skupenstve, ako napríklad kamenná soľ, medicinálne lízanky a pod. V tomto období sú vítané pre zver kompletné kŕmne zmesi a minerálne kŕmne prísady, prostredníctvom ktorých sa pokryjú nielen hlavné živiny, ale aj minerálne látky, stopové prvky a vitamíny.

     Jelenia zver nie je osobitne, ako aj zver danielia, náročná na krmivo. V ich potravinovom reťazci nachádzame okrem tráv a bylín aj rôzne druhy drevín a kríkov. Z drevín uprednostňujú mladé, výživnejšie a stráviteľnejšie, najmä mäkké dreviny, ako sú : rôzne druhy vŕby, bazy, liesky, osiky, jarabiny. Avšak prijímajú aj javor, jaseň, dub i buk. Z ihličnanov uprednostňujú : jedľu, smrek a borovicu. Vedia si pochutnať aj na rôznych kríkoch a bylinách : alchemilke, myšom chvoste, skorocele, mrkve, pŕhľave, brusniciach, borievkach, ostružinách a trnkách ako aj na rôznych plánkach sliviek, hrušiek a jabloní. Z tráv si zo širokého výberu pochutia najmä na úzkolistých kostravách.

     Ak zoberieme do úvahy, že danielia zver má podobné zloženie tráviacej sústavy ako zver jelenia, tak v podstate niet väčších rozdielov medzi oboma druhmi v nárokoch na potravu. V tabuľke č. 1 sú uvedené organické a minerálne látky, ktoré odpovedajú zdravej a náročnej výžive oboch druhov poľovnej zveri. Iba na poľovníkoch, lesníkoch a ochranároch záleží, do akej miery vieme zosúladiť nároky jelenej a danielej zveri na správnu výživu.