Bažant obyčajný (Phasianus colchicus)

Pôvodné rozšírenie bažanta siaha od delty Volgy, severného Kaukazu a Zakaukazska na východ po Tichý oceán. Sever-nó hranica areólu prebieha Kazachstanom, cez čínsky Tur-kestan, Mongolsko a povodím Amuru do Ussurijska, južná od severného Iránu a Afganistanu a severne od Himalájf, cez južnú Čínu vrátane Tchaj-wanu, do severnej Barmy, Laosu a Vietnamu. Bažant obyčajný je dnes rozšírený v strednej i miernej oblasti Ázie až po Tichý oceán, v Severnej a Južnej Amerike, kde spolu vytváia 30-42 geografických rás. V Euró-pe žije v niekoľkých poddruhoch. Už v staroveku sa dostal do Grécka, neskôr do Talianska a Francúzska.

Bažantovi sa najlepšie darí v nížinných a lužných lesoch, v oblastiach, kde sa striedajú polia s lesíkmi, kde je dostatok vody, no možno sa s ním stretnúť aj v pahorkatinách do nad-morskej výšky 700 metrov. Zdržiava sa v lesoch i na priľah-1ých poliach, často viac jedincov spolu. Dobre behá a len pri nebezpečenstve vzlieta. Jeho let je hlasitý a rýchly, nie veľmi dlhý, chvíľami kízavý.

Kohút má základné sfarbenie sýtočervené, hlavu a krk tma-vobelasé, na krku a temene hlavy s kovovobelasým leskom. Má 18 kormidlovacích pier, hmotnosť 1,1 — 1,6 kilogratnu. Kli-novitý chvost je dlhý 45-52 centimetrov. Sliepka o hmotnosti 0,9—1,2 kilogramu je hnedastó, menej výrazná než kohút, be-lavejšia. Chvost má dlhý len asi 30 centimetrov.
Bažant je veľmi ostražitý vták, má bystrý zrak a dobrý sluch, v noci sedáva na stromoch a kríkoch, výnimočne na kukurici, Cez deň si poživeň hľadá na zemi. Semená a plody burín predstavujú až 42 percent jeho potravy, hmyz a červy 35 percent.

Bažanty sa pória v marci až v aprili. Kohút obsadí hniezdny okrsok, v ktorom nestrpí súpera. Tokanie prebieha spravidla na tých istých miestach. Sú to veí'ké priestranstvá, kde sa ko-húty zdržiavajú a za hlasného volania vyskakujú, občas hla-sito trepocú krídlami. Pri vlastnom tokaní dvíhajú perie, pri-čom im na hlave odstávajú pernaté uškó. Kohúty vtedy sústre-d'ujú okolo seba 5—10 siiepok. Bažantica si vystiela hniezdo na výslní, zväčša na okrají lesa, na medzi či pri ceste, ale aj v poľnohospodárskych kultúrach. Znáša doň spravidla po jednom vajíčku denne, spolu 15, výnimočne až 18.

Kuriatka sa liahnu po 22-24 dňoch koncom mója až začiatkom júna. Bažantie kuriatka už o niekoľko hodín po vyliahnutí chodia s bažanticou, ktorá ich učí hľadať si potravu. Zohrieva ich, chráni pred nepriateľmi. Štrnásťdňové už poletujú. Od jesene žijú bažanty aj bažantice až do jari v samostatných voľných kŕdľoch.