Drop veľký (Otis tarda)

Drop veľký bol rozšírený v stepiach paleoarktickej oblasti, avšak rozvojom poľnohopodárstva a prenasledovaním sa jeho areál zmenšil. Vyskytuje sa ešte v severozápadnej Afrike, na Pyrenejskom polostrove, v strednej Európe, na Balkáne, v Ma-lej Äzii, v európskej časti Sovietskeho zväzu a v jeho stredo-ázijských republikách, v Iráne, Afganistane, Mongolsku a Mandžusku. U nás žije drop veľký európsky (O t i s tarda tarda), ktorý obýva európsku časť areálu druhu až po strednú Áziu. Na Slovensku sa vyskytuje predovšetkým v okre-soch: Komárno, Galanta, Dunajská Streda, Levice, Nové Zámky, Trnava, pri Bratislave v Toméšove, Jarovciach a Rusovciach — spolu piibližne 270 jedincov. V Zlatnej na Ostrove pri Komár-ne je na deväťtisíchektárovej ploche dropia rezervácia, kde žije asi 50 dropov.

Drop je zvrchu hrdzavožltý, tmavé konce pier tvoria malé priečne škvrny. Brucho, spodok krídel a chvosta sú biele, zo-bák sivý, mocné trojprsté nohy červenkastosivé. Pri koreni zo-báka má zväzok sivých pier, tzv. dropie fúzy, ktoré bývali po-ľovníckou trofejou. Dropica má menej výrazné sfarbenie. Je to najťažší lietajúci vták na svete — kohút mó hmotnosť 18 ki-logramov i viac, sliepka však iba 5—6 kilogramov. Výborne beží, sťažka vzlieta, no let mó pomerne rýchly.

Drop je teplomilný, vodným plochám sa vyhýba, na uhasenie smädu mu stačí rosa. Dospelé vtáky sa živia zväčša rastlinnou potravou: spásajú obilie, ďatelinu, zeleninu, v zimnom období vyhľadávajú repku olejnatú. Zbierajú však aj hmyz, červy, slimáky , myšovité hlodavce i malé vtáky. Mláďatá potrebujú — najmä v prvých týždňoch — výlučne živočíšnu potravu, ktorú im matka najprv predkladá, a neskôr ich učí hľadať si ju. Na ľahšie trávenie potravy drop hltá malé kamienky, ktoré ostávajú v jeho žalúdku.

V apríli začína dropie tokanie, pokračuje v móji, ale nie-kedy trvá ctž do júna. Kohúty vyhľadávajú dropice a zvádzajú o ne medzi sebou súboje. Dropí kohút pri tokaní rozťahuje krídla, chvostové perá dvíha do vejára, rozbieha sa a hneď zastavuje, prešľapuje, nafukuje krčný vak, hlavu nakláňa až k zodvihnutému chvostu, časť peria vyvracia naruby, takže sa odrazu z neho stóva vei'kó biela guľa, ktorá akoby sa kotú-ľala okolo čakajúcej sliepky. Fúzy kohúta sa zježia a poná-šajú sa na stuhnuté štetíny.

Drooica si v máji vystelie hniezdo v priehlbinke trávnatého či obilného porastu a znesie doň dve, výnimočne tri olivovo-zelené hnedoškvrnité vajcia. Sedí na nich sama 24—25 dní. Ked' sa kuriatka vyliahnu, scima ich aj vodí. Polygamný otec sa o ne vôbec nestará. Mláďatá poletujú už dvojmesačné. Napriek rozličným ochranným opatreniam sa populócia dro-pov zmenšuje. Na ich žívot a rozmnožovanie veľmi nepriaznivo vplýva kultivácia pôvodných stepí, mechanizácia a prílišnó chemizácia poľnohospodárstva, nedostatok živočíšnej potravy najnä pre mladé jedince.