História lovu časť 1.

Človek ako tvor vyvíjajúci sa,  ochotný všetko vyskúšať,  hľadať cestu ako byť lepší a úspešnejší,  prišiel na nové postupy aj pri love divokej zveri.  Jeho znalosti a technika mu umožňovali nielen ochranu svojej osoby pred dravou zverou, ale aj uloviť zver na svoju obživu. Budem realista, boj, obrana, útok, lov, zabíjanie ako také doprevádza človeka od ranného úsvitu dejín.

      Lovec mal pri sebe len svoje ruky, zuby, palicu a kameň. Toto boli zbrane pravekého lovca. Veľmi rýchlo zistil a osvojil si že loviť sa dá  aj na väčšiu vdzialenosť ako je dĺžka ruky. To prinášalo väčšie bezpečie pre pre lovca, keď nebol v bezprostrednom kontakte so - zbraňami koristi-.

     Medzi prvú zbraň určite patrí kameň,  dal sa nájsť všade, bol veľký výber čo sa týka tvaru a hmotnosti.  Lovec zistil že trdší a účinnejší ako jeho ruky. Dal sa  využiť na boj z blízka ako aj na dlhšiu vzdialenosť.  Postupom času zistil že kameň uloženy do lian letí ďalej a rýchlejšie a bol tu prak, dva spojené kamene a bol tu bolas.  Tréningom a potrebou sa najesť a prežiť bol lovec nutený dosahovať vysokú presnosť a úspešnosť.

     Kyjak, ďalsí nástroj na  boj a lov na blízko.  Smrtiací účinok na krátku vzdialenosť. Vylepšenia ako hroty na konci  kyjaka,  jedovatá tinktúra,  mystická rezba, toto všetko zvyšovalo účinok kyjaka ako zbrane.

     Oštep, zbraň zachovalá dodnes, viď. Olympijska disciplína. Pripevnením ostrého hrotu na palicu a hodením smerom na korisť bola vyskúšaná ďalšia zbraň praveku a to oštep. Pri love mamutov keď padli do  pripravených jám boli využité všetké druhy zatiaľ spomenutých zbraní.  Ale aj nová technika lovu zachovaná dodnes a to nadhánka.