Pri kŕmitku

Po dlhom čase prestalo pršať, a vyšlo slnko. Konečne som mohol ísť do revíru vyskúšať nový objektív, ktorý som si nedávno kúpil. Dlho som sa rozhodoval, na ktoré miesto pôjdem. Ale nakoniec som sa rozhodol, že pôjdem na miesto blízko môjho kŕmitka, ktoré som postavil spolu s otcom pre zver. Zbalil som si fotoaparát, nový objektív, maskovačku, vodu a mohlo sa ísť. Ešte som zašiel do garáže, z ktorej som zobral kamennú soľ, ktorú zanesiem cestou do kŕmitka, lebo soľ je pre zver veľmi dôležitá ,hlavne v tomto období, kedy sa pomaly začína zima. Cestou som stretol známeho poľovníka, ktorý šiel na miesto kde vraj videl čriedu diviakov. Pochválil ma, že nesiem do kŕmitka soľ, lebo niektorým starostlivosť o zver absolútne nič nehovorí. Zapriali sme si veľa šťastia a každý sme sa vybrali svojím smerom. Keď som došiel ku kŕmitku ,tak som zbadal čerstvé stopy od diviakov. Napravil som solisko, ktoré pravdepodobne prevrátili. Položil som tam soľ a troška som sa obzrel, či tam náhodou nenájdem srnčí zhod, lebo v tomto období srnčia zver zhadzuje svoje parožky. Po chvíli som to vzdal a šiel som na miesto blízko kŕmitka, kde som sa rozhodol čakať. Zamaskoval som sa a pripravil som fotoaparát. Tajne som dúfal, že niečo sa mi podarí odfotiť. Slnko už pomaly zapadalo a ja som ešte nespravil žiadnu fotku. Po chvíli som započul ,ako niečo zapraskalo blízko kŕmitka. Potom som započul zakrochkanie diviaka. Bol som celý napätý a netrpezlivý. Fotoaparát som držal v ruke a čakal som kedy vidu diviaci . Na ľavo odo mňa vyšla srna so svojím už veľkým srnčaťom, ktorému sa niečo nepozdávalo. Pomaly som sa k ním otočil a  spravil som pár fotiek. Šli smerom ku kŕmitku, pri ktorom zastali a pozerali sa do kríkov, kde bolo počuť diviakov.

Po chvíli sa splašili a utiekli do neďalekej remízky. Už sa zotmelo a ja som sa pomaly zbalil. Keď som chcel už ísť preč ,tak som sa pozrel ďalekohľadom na pole a zbadal som tam sedem diviakov ako prerývajú pole a hľadajú niečo na zjedenie. Bol som rád, že sa mi podarilo sfotiť aspoň srnčiu zver a s úsmevom na tvári som šiel domov.