Daniel škvrnitý (Dama dama)

Jeho pôvodnou vlasťou je východné Stredomorie, najmä južná Európa a Malá Ázia. V strednej Európe žije už asi 1500 rokov. Geografické rasy tento druh nevytvára. Od konca stre-doveku držali daniele aj u nás vo zverniciach, ale od minu-lého storočia žijú i voľne, predovšetkým v Malých Karpatoch, Považskom Inovci, Strážovských vrchoch, Tríbeči, Štiavnických vrchoch, Nízkych Beskydách, Slovenskom rudohorí, Cerovej vr-chovine a Zemplínskych vrchoch.

Daníel škvrnitý žije v čriedach: osobitne samce, osobitne samice a miáďatá, ktoré sa držia pri matkách a pohlavne dospievajú ako poldruharočné. Daniele sa pasú cez deň. Od apríla do júna vymieňajú srsť. Namíesto sivohnedej zimnej dostávajú jasnohrdzavú, škvrnitú, \ba spodok chvosta, brucho a vnútorná strana nôh zostávajú biele. Daniel má hmotnosť 50—90 kilogramov, danielica 30—50 kilogramov. Táto zver má výborný čuch, vynikajúci sluch, a ešte lepší zrak ako iné druhy. Koncom apríla začínajú samce zhadzovať lopatovité parožie, najprv staršie, potom — postupne až do polovice júna — zhodia parožie aj mladé daniele. Na rastovej ploche pučnice začne hned' rásť nový paroh, ktorého vývoj končí v auguste, u mladých samcov až v septembri. Po prvej zime nasadzuje samec parožie ihličiaka, pri druhom paroží sa stáva šestorá-kom a horné konce kmeňov sa mu sploštia do varešiek. V d'alšom vývoji je daniel slabý, potom dobrý, silný, hlavný a napokon kapitálny lopatár.

Danielia zver sa živí bylinami, pukmi, listami a kôrou stro-mov, gaštanmi, hubami, žaluďmi, bukvicatni, plánkami a inými lesnými plodmi; škody môže spôsobovať najmä v mladých vysádzaných lesných kultúrach.

V polovici októbra začína danielia ruja, ktorá trvá asi mesiac. Samec žiarlivo stráži hlúčik danielic a zvádza o ne súboje. Víťaz oplodňuje viacero samíc. Samce sa počas ruje ozývajú hrdelným chrapľavým chrčaním. Danielice vydávajú krátke drsné pisknutie, podobné volaniu rujných sŕn.

Koncom júna až začiatkom júla opúšťajú plné samice stádo, v ktorom žili od jesene a na záveterných krytých miestach kladú po 224-dňovej kotnosti jedno až dve mláďatá. V prvých dňoch sa zdržiavajú v ích blízkosti a dávajú im pravidelne piť. Neskôr mláďatá nasledujú matky, a ked' sú už celkom vyvinuté, pridajú sa k nim starší súrodenci obidvoch pohlaví, utvoria sa väčšie čriedy, ktoré vedie najskúsenejšia danielica. Tým, že dáva pozor na svoje mláďatá, môžu sa na ňu spo-ľahnúť i ostatní. Nasledujú ju na pastvu, bežia za ňou na úteku, plávajú cez vodné toky atd'.