Lov srnca

Lov na srnca

Predpokladom úspešného lovu srnca je dostatok srnčej zveri v revíri. Lov srnca sa uskutočňuje individuálne postriežkou alebo posliedkou. Pri tomto druhu lovu musí poľovník dobre poznať svoj revír, musí poznať miesta kde zver prechádza a kde sa chodí pásť.

Na posliedku sa chodí zvyčajne ráno alebo podvečer, keď zver vychádza zo svojich úkrytov za potravou. Pri miernom daždi možno ísť na posliedku aj cez deň. Pri posliedke sa musí poľovník pohybovať pomaly a ticho, sústavne pozorovať okolie a pohybovať sa zásadne proti smeru vetra alebo aspoň v smere bočného vetra.

Pri postriežke si poľovník vyhľadáva vhodné stanovište kde zver prechádza alebo miesto, kde sa chodí pásť. Striehnuť možno aj v húštinách, v skupine stromov alebo si vopred pripraviť zásed, prípadne záštitu. Na miestach, kadiaľ častejšie prechádza zver, sa budujú vysoké posedy a pozorovateľne, ktoré sú vhodnejšie na postriežku, lebo zver len ťažko zavetrí poľovníka. Pri postriežke je dôležité, aby prišiel poľovník na miesto skôr, ako prichádza zver.

Zvyčajne sa pri love srnca používa aj vábnička. Pri tomto spôsobe poľovania treba dokonale poznať spôsob života a životné prejavy zveri, ale najdôležitejšia je trpezlivosť. Pri vábení poľovník buď striehne na vopred vyhliadnutom mieste, alebo sa medzi jednotlivými intervalmi vábenia pohybuje za zverou.

V júli a auguste sa rujný srnec vábi špeciálnou vábničkou, ktorá napodobňuje hlas srny alebo opustené srnča. V tomto prípade musí byť dobrý vietor, čiže musí smerovať od úkrytu srnca smerom k nám, treba sa správať úplne ticho a nepohybovať sa. Vábenie možno opakovať postupne na viacerých miestach.

Je všeobecne známe, že keď srnce naháňajú srny tak nepriskočia na vábenie, a to počas 2-3 dní, lebo každý srnec je teritoriálny a už má svoju srnu a je veľmi ťažké až skoro nemožné ho  od nej odlákať vábením.

Preto je lepšie vyčkať keď je už väčšina sŕn oplodnená a staré srnce si už 2-3 dni oddýchli. Práve vtedy vzniká šanca privábiť srnca.

Poľovník si musí zvoliť stanovište tak, aby bol dobre krytý, ale s výhľadom na všetky strany. Na stanovište musí prísť veľmi opatrne, pri priaznivom vetre a potom zachovať aspoň 5-10 minút absolútne ticho, nepohnute pozorovať okolie. Nie netrpezlivo ťahať z vrecka vábničku. Vábiť sa oplatí po desiatich až pätnástich minútach. Treba zapískať jednotlivé slohy a znovu čakať. Po vábení treba počkať aj pol hodiny, pretože práve vtedy prichádzajú opatrné staršie srnce.

Skúsený vábič by mal dokonale zvládať imitáciu hlasu rujnej srny – piá, pié. Vedieť, s akými prestávkami pískať, aké intervaly dodržiavať. Vo „výbave“ treba mať hlas mladej, dospelej a starej srny. Hlas rujnej srny treba používať maximálne, potom hlas volajúceho srnčaťa – fi, fí. Plač srnčaťa – fí, fíííí, srnčiu zver ruší. Účinné je aj vábenie skočným pískaním – piju, piju, pijú, to zver nevyrušuje a zvedavý srnec priskakuje. Skúsený vábič neodporúča používať často v revíri srnčí nárek, vrieskanie srny, lebo to časom úplne naruší ruju.

 Po krátkej prestávke od prvého tichého pískania nasleduje hlasnejšia a dlhšie trvajúca séria zapísknutí. Toto opakujeme každých 5-7 minút. Potom treba urobiť prestávku a po nej začať napodobňovať splašené pískanie srny pri párení a lámanie konárikov, ktoré si treba vopred pripraviť. Naháňajúci sa párik robí totiž v lese značný hluk. Poľovník musí vábiť hlasnejšie všetkými smermi, a to vrátane lámania konárikov. Ak teda poľovník nevidí prichádzať srnca, a pritom má dobre zamaskované stanovište, môže začať robiť lomoz, no nesmie sa veľmi pohybovať. Srnec, ktorého my nevidíme, totiž takýto pohyb dobre spozoruje.

Vábenie na poli sa vyznačuje tým, že poľovník môže srnca prilákať aj z posedu, odkiaľ má omnoho lepší výhľad ako v lese. Prichádzajúci srnec nepochopí, že predstieraný hlas srny pochádza z drevenej konštrukcie vysokej niekoľko metrov. Poľovník sa musí dostať na kazateľňu nepozorovane a získať jasný prehľad o okolí. Ak zver uvidí, má dosť času ju posúdiť. Ďalší priebeh udalostí už môže byť pomerne rýchly. Ak srnec na vábenie na okamih priskočí, zostáva poľovníkovi ich chvíľka na presný výstrel. Z posedu poľovník napodobňuje pískanie srny všetkými smermi, ale nie priveľmi hlasno. Ak sa srnec objaví v blízkosti posedu, treba ihneď prestať vábiť a rýchlo jedinca posúdiť. Ak sa po prvých asi 20 zapísknutiach neprejaví nijaká reakcia, treba začať vábiť hlasnejšie a dlhšie, často aj niekoľko minút. Neraz sa pritom stáva, že po hlasnejšom vábení srnec prichádza z diaľky cez polia, približuje sa aj priamo a pomaly. Robí to najmä zo zvedavosti, a nie v dôsledku vrcholiacej ruje. Ak by sa približoval kvôli páreniu, pribehol by veľmi rýchlo. V tomto prípade zrejme ide o srnca, ktorý opustil svoje teritórium a keby sme prestali s vábením, rýchlo by sa otočil a vrátil späť. Poľovník preto musí ďalej vábiť, aby srnec prišiel ešte bližšie.. Prednosťou vábenia na poliach je skutočnosť, že poľovník vidí zver z väčšej vzdialenosti a môže sa na ňu dobre a včas pripraviť.

Už počas sledovania revíru by si mal poľovník všímať správanie srncov, loviť selektívne a vyberať najmä fyzicky slabšie alebo nevyspelé jedince, ideálne gombičkáre a paličkáre. Často sa môže stať, že poľovníka zmätie parožie, ktoré nasadil len ročný samec. Sledovaním držania tela srnca a jeho správania po dlhšiu dobu vie poľovník odhaliť nádejného a fyzicky zdatného jedinca. Samotný odstrel by mal prebiehať len za dobrých podmienok. Vzdialenosť a uhol by mali byť ideálne. Poľovník sa vždy musí riadiť príslušnou vyhláškou o odstrele. Lovená zver je nádherná a vždy si zaslúži úctu. Kapitálne jedince je vhodné strielať po ruji aby zanechali gény, naopak slabšie kusy je vhodné loviť pred rujou.